To, čo bola pravda pred desiatimi rokmi, dnes výskumy vyvracajú. Ako žiť, a pritom si neškodiť? Otázka hodná zamyslenia.

Čistota nemusí byť pol života

Koľkí z nás si uvedomujú, že trend prehnanej hygienickosti a sterility môže mať neblahý vplyv na našu imunitu? Moderné čistiace prostriedky propagované v reklamách názorne ukazujú, ako si ľavou zadnou poradia s každou baktériou či plesňou, no iba rozumný konzument si v reklame domyslí aj nedopovedané. Agresívny čistič zatiaľ nevie rozoznať rozdiel medzi špinou a človekom. Rovnako razantne sa správa aj voči ľuďom. Do toho istého súdka patria aj pracie prostriedky. Hravo zatočia so zažratou nečistotou, no dajte na misku váh dôležitosť „bielo sa skvejúcej bielizne“ a zdravie vašich potomkov. Žihľavka či nepríjemné svrbenie je jediná výstraha, ako sa pokožka dokáže proti nezdravosti prostriedku nemo brániť. Škoda, že sme si ešte nevzali príklad z vyspelejšej Európy, kde je v mnohých krajinách výrazne obmedzený alebo úplne zakázaný predaj fosfátových pracích pros­triedkov. Možno sa aj u nás blýska na lepšie časy, lebo v budúcom roku má Európska komisia v pláne zaoberať sa touto otázkou globálne. Fosfáty sa zahrávajú nielen s naším zdravím a imunitou, ale predovšetkým s vodou, v ktorej vedia narobiť riadny zmätok na veľmi dlhý čas.

Voda, ktorú pijeme

Do pitnej vody sa dnes bežne pridáva fluór, nevyhnutný pre zdravé kosti a zuby. Fluorizácia vody je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie najúčinnejším prostriedkom v boji proti zubnému kazu. Pre organizmus je fluór v stopovom množstve dôležitý, no pri prekročení hranice sa stáva toxickým. Keďže aj väčšina prípravkov určená na ústnu hygienu obsahuje tento halogenid, nelavíruje dávka na hranici únosnosti? Podľa zástancov fluorizácie vody sa obsah fluóru starostlivo kontroluje a obavy z predávkovania sú zbytočné.

Naozaj škodliví spoločníci?

Pred storočím sa o respiračných alergiách ani nechyrovalo. Pritom sa za najväčšieho vinníka považujú roztoče. Myslíte, že ich vtedy nebolo? Omyl. Možno nie každý mal pod hlavou perový vankúš, no iná prikrývka ako poriadne nafúknutá perina neexistovala. A to sú spolu s matracom najčastejšie bydliská týchto mikroškodcov. Dnes perie nahrádzajú duté vlákna, matrace sa v modernej domácnosti menia častejšie, ako trvá ľudský život. Závesy a záclony vystriedali žalúzie, celoplošné koberce sa menia za ľahšie udržiavateľné podlahy. Len aby mali prach a roztoče čo najmenej priestoru na pôsobenie. Výsledok? Podľa štatistík má alergia stále stúpajúcu tendenciu. Za 25 rokov sa počet takto trpiacich ľudí zdvojnásobil. Najpesimistickejšie prognózy dokonca odhadujú, že o sto rokov bude týmto neduhom postihnutý každý druhý Európan. Ako budeme žiť? V sterilnom prostredí, bez nábytku a doplnkov, spať na drevenej prični prikrytí igelitom? Dlhé roky sa za veľkého nepriateľa alergikov pokladala zvieracia srsť. „Mačky ani psy do domácnosti s alergikom nepatria!“ Smelo hlásali múdre hlavy. Čuduj sa svete, pred šiestimi rokmi americkí vedci túto teóriu postavili na hlavu. Dokázali, že deti vyrastajúce s chlpatými štvornohými spoločníkmi sú až o polovicu menej náchylné na alergie ako tie, ktoré neboli v pravidelnom kontakte so zvieraťom.

Jedlo, ktoré jeme

Najzdravšia cesta je jesť to, čo si sami dochováme a dopestujeme. No táto možnosť je pre väčšinu populácie nereálna. Treba sa teda spoliehať na to, čo ponúkajú obchody. Začneme trocha zoširoka: Cena ropy sa za posledné tri roky zdvojnásobila. A to sa, samozrejme, adekvátne premietlo aj do ostatných cien, potraviny nevynímajúc. U nás sa zatiaľ dramatické zvyšovanie nekonalo a ako sa zdá, v najbližšom období ani konať nebude. Štatistika zatiaľ zaznamenala len 7 až 7, 5 % nárast oproti minulému roku. A v súvislosti s prijatím eura obchodníci oznámili, že zmrazia ceny potravín na obdobie od júla 2008 do februára 2009. Vyzvali aj dodávateľov, teda spracovateľov, aby sa k nim pridali. Kde sa to premietne? Kde inde ako v kvalite toho, čo jeme! Za posledných sedemnásť rokov sa u nás ostro sledovala takzvaná bezpečnosť potravín. Intenzívnejšie pred naším prístupovým obdobím. V centre pozornosti Európskej komisie stáli hygienické štandardy, zvyšovanie rozsahu monitoringu na cudzorodé látky či mikrobiologické požiadavky na potraviny. Bezpečná potravina však ešte neznamená kvalitná. Iba to, že neohrozuje zdravie spotrebiteľa. Záleží len na výrobcovi, ako udrží cenu finálneho produktu. Zníži parametre kvality, teda prispôsobí si pôvodné receptúry, alebo sa pri výrobe vzdá kvalitných produktov a nahradí ich menej kvalitnými. Veď legislatíva je v tomto smere benevolentná. A vy sa pre čo rozhodnete? Zdá sa, že povedomie stúpa a ľudia si za kvalitu ochotne priplatia. Potvrdzuje to aj štatistika, ktorá oproti minulému roku zaznamenala nárast tržieb v potravinách o 20,6 %.

Vzduch, ktorý dýchame

Vysoké budovy bez otváracích okien. Výmenu vzduchu zabezpečuje vzduchotechnika, ochladzovanie klimatizácia. Už dnes mnohí hygienici bijú na poplach v súvislosti s klímou. Nielen pre intenzívne prúdenie studeného vzduchu. Rovnakým vinníkom sú rozvody, ktoré časom absorbujú baktérie, vírusy a toxické látky. A tie sa v systémoch vedia udržať poriadne dlho. Napríklad také lietadlá na výmenu vzduchu ani chladenie zatiaľ inú možnosť nemajú. No nízkopodlažné domy v troposfére áno. Mnohé sa však tohto riešenia dobrovoľne vzdávajú v prospech energetickej úspory. Dožijeme sa chvíle, keď nás odborníci budú presviedčať, že starý dobrý okenný vetrák je pre naše zdravie predsa len menej škodný? „Filtrujte ostošesť!“ – hlásajú reklamné spoty o čističkách vzduchu. Zákazník má možnosť dozvedieť sa o dokonalosti zariadenia a jeho automatických funkciách. Akú však majú životnosť integrované katalyzátory a ionizátory, sa už nedozviete.