Ide síce o „rozbehové“ bývanie, no priestorové obmedzenia či koncept dočasnosti na tento byt celkom nesedia. Mladej architektke Márii Piričovej pri zušľachťovaní tohto bytu nechýbala chuť experimentovať, no dizajnérske kúsky sú servírované v prvom rade s ohľadom na účelnosť.

Čo bolo pri výbere vašej „domácnostnej“ prvotiny dôležité? Lokalita, dispozícia bytu, rozloha, výhľad?

Keď som prvýkrát uvidela tento byt, jednoducho povedané, vedela som, že je iný ako tie, čo som dovtedy videla. Má síce len vyše 60 m2, no svojou atmosférou si kúpil on mňa. Bol v totálne dezolátnom stave a ja som bola asi jediný človek, ktorý mal jasnú predstavu o tom, ako by mal vyzerať. Nemala som žiadne požiadavky na dispozíciu či rozlohu, dala som na svoj prvý pocit z atmosféry. Chcela som priestor, ktorý bude na mňa vplývať pozitívne. A presne taký aj je. Je presvetlený, s výhľadom na jazero a ráno sa zobúdza s mestom.

Zásahy do dispozície boli dosť rozsiahle. Čoho všetkého sa týkali?

Najrozsiahlejšie neboli dispozičné zásahy, ale kompletná výmena asi všetkého, od vstupných dverí cez okná, podlahu, elektroinštalácie . V dispozícii som zmenila celý blok hygieny a z malých tmavých priestorov, ako kúpeľňa a WC, som vytvorila spoločnú hygienu, kde je situované WC, kúpeľňa, práčovňa, a tým aj presvetlený priestor s dvoma oknami. Kuchyňu som otvorila a prepojila s obývacou izbou.

Ako by ste charakterizovali toto bývanie? S čím ste najviac spokojná?

Štartovné. Najspokojnejšia som už so spomínanou atmosférou bytu. Počas štúdia a prvých začiatkoch v prenajatých bytoch som konečne našla priestor, ktorý síce nie je dokonalý, má však vlastný šarm a charizmu. Je pre mňa priestorom, kde okrem bývania môžem oddychovať, tvoriť a pracovať, zabávať sa s priateľmi a hlavne byť sama sebou.



Prezradíte aj nejaké nedostatky?

Nedostatky byt ako taký ani nemá, samozrejme, ak neberiem do úvahy skutočnosť, že už má svoj vek. Za nedostatok považujem chýbajúci výťah a spoločné priestory, ktoré stihol poznačiť zub času.

Váš obľúbený prvok, materiál, farba v tvorbe? Ako by ste predstavili svoju prácu?

Nemám vyšpecifikované obľúbené prvky, materiály či farby. Nie som totiž typ, ktorý keď si povie, že má rád marhuľovú, tak ju navalčekuje na všetky steny. Som v tvorbe skôr spontánna a snažím sa priestor vnímať, aký v skutočnosti je. Mojimi najobľúbenejšími prvkami v byte sú azda všetky a množstvo ďalších, ktoré sa mi tam, bohužiaľ, už nevmestili (hahaha). V byte ich mám len zopár, ako napríklad sedacie prvky z Gruppo–Sintesi alebo posteľ od talianskeho dizajnéra Bruna Rainaldiho, či štylizovaná fotografia Madonny. V prípade tvorby svojho bytu som bola v dokonalej situácii. Ocitla som sa na strane architekta a investora v jednom. Bolo náročné vytvoriť pre seba niečo, čo sa mi má páčiť aj o rok, a neminúť pri tom svoje malé celoživotné úspory (hahaha). Pravdupovediac, dala som sa ovplyvniť aj svojimi kolegami a kamarátmi Jankou a Michalom z rovnakého ateliéru. Obaja sú veľmi dobrí architekti a vedeli mi potvrdiť či vyvrátiť mužský a ženský názor na priestor. Nie je to pre mňa interiér, v ktorom si predstavujem žiť viac ako 5 či 10 rokov, skôr priestor, ktorý spĺňa dnešné požiadavky z hľadiska môjho veku, preto všetky použité prvky majú svoj význam a opodstatnenie.