Hľadali sa tri roky. Na jednej strane bol manželský pár, ktorý sa nechcel vzdať výhod bývania v metropole, no zároveň túžil po súkromí a pokoji. Druhú stranu zastupoval storočný dom na rohu pomerne frekventovanej ulice.

Technický stav pôvodne prízemného domu by už nedokázala „resuscitovať“ ani rekonštrukcia. To bolo rezumé niekoľkých debát s odborníkmi. Stavba jednoducho nemala na to, aby plynule naskočila na súčasné tempo čias a splnila čo i len skromnejšie nároky moderného bývania. Manželia sa preto rozhodli pre demoláciu. Jeho nový nástupca dokázal naplno zužitkovať potenciál pozemku a drobné nedostatky šikovne eliminovať. Ale pekne po poriadku.

Tri méty k spokojnosti

Rovnakú dôležitosť ako výberu pozemku venovali budúci investori hľadaniu autora projektu. Zbieranie inšpirácií z časopisov o bývaní ich priviedlo až k realizáciám ateliéru Adam Rujbr Architects, ktoré ich zaujali. A už z prvých „oťukávačiek“ s architektom Michalom Grošupom bolo jasné, že pochopil ich predstavy a dokáže ich aj zhmotniť. „Okrem vhodnej dispozície bolo naším prianím, aby sa dom odklonil od frekventovanej ulice, aby sa interiér čo najviac prepojil s exteriérom a aby sme záhradu mohli využívať aj počas daždivých dní,“ vysvetľuje dnes už majiteľ domu. Predpokladom úspešného ťahu na bránu bolo aj prekonanie tretej méty – nájsť spoľahlivú stavebnú firmu. Rozhodli sa pre realizátora jedného z domov ocenených v časopise o bývaní a opäť nepochodili zle. „To, že išlo o firmu s dobrým renomé, bol pre nás pádny argument, tým druhým bol fakt, že firma sídlila neďaleko nás. Ukázalo sa, že aj tu som mal šťastnú ruku,“ tvrdí domáci pán.

Chrbtom k ruchu, čelom do ticha

Obdĺžnikový, takmer sedemárový pozemok s trojmetrovým prevýšením má dva vstupy. Hlavný je zo spomínanej rušnej ulice, druhý na konci záhrady ústi do podstatne tichšej uličky. Nový objekt situovali takmer na hranicu pozemku s frekventovanou ulicou. Mierne zaoblená železobetónová stena domu plní zároveň úlohu protihlukovej bariéry. Krivka múra kopíruje zákrutu a na hornom konci sa plynule napája na susedný dom. V tomto prípade však nejde o absolútne striktný dištanc stavby smerom do ulice, čo nie je celkom ojedinelý fenomén týchto čias. Objekt komunikuje s touto stranou vďaka trom atypickým okenným otvorom z bezpečnostného a nepriehľadného skla. Tieto stavebné prvky fasádnu stranu zároveň efektne ozvláštňujú a zmäkčujú jej strohosť. Na dolnom konci steny je zboku šikovne zakomponovaný hlavný vstup do domu. Stavba sa naplno otvára smerom do južne orientovanej záhrady. O bezprostredný kontakt s ňou sa postarali veľkoformátové presklenia. A ako bonus ponúkajú divákom na vrchnom poschodí aj čarovný výhľad do údolia Vltavy.

Nech sa páči, vstúpte

Vstup do suterénu trojpodlažnej budovy plní zároveň funkciu hlavného vchodu a nachádza sa v krytom závetrí. Na tomto podlaží je sitovaná aj priestranná garáž a sklad. Priamym jednoramenným schodiskom vystúpite do centra diania. Otvorenú partiu si tu štandardne zahral tandem kuchyne s obývačkou. Opticky tieto zóny predeľuje iba pracovná kuchynská plocha s barovým sedením, na ktoré kontinuálne nadväzuje kozubové teleso. Súčasťou tohto podlažia sú ešte dve hosťovské izby, kúpeľňa s toaletou a technická miestnosť s práčovňou. Prízemie disponuje ďalším vchodom so zádverím, tentoraz smerujúcim do záhrady. Nás zaujal ešte jeden chvályhodný fakt, na ktorý majitelia pri projektovaní s architektom Grošupom nezabudli: Premýš­ľali perspektívne a prihliadali aj na to, že roky nikomu neubúdajú. Preto je prízemie koncipované ako plnohodnotná a bezbariérová jednotka. Hmota najvyššieho poschodia zaberá iba časť prízemného pôdorysu. Sídli tu pracovňa a spálňa so šatníkom a kúpeľňou. Z oboch obytných miestností je prístup na terasu, ktorá ponúka panoramatický výhľad na okolie. Hoci zariaďovanie prebiehalo pod taktovkou domáceho pána, správnosť svojich volieb si dal schvaľovať architektom Grošupom. Časť nábytku je vyrobená na mieru, ostatná pochádza zo sériovej výroby. Za príjemne mäkký výraz vďačí tento interiér prevahe dreva a prírodných tónov. Dvojročné užívanie domu si už môže dovoliť krátku bilanciu. „Dom splnil naše predstavy. Je pre nás oázou, kam sa môžeme uchýliť po každodennom zhone. V lete má atmosféru letného bytu, v zime chalupy, kde od kozuba sledujeme zasneženú záhradu a kopce nad údolím Vltavy. A pritom sme stále v metropole.“