Investori mali na architekta šťastie. Nielenže sa výborne zhodli v predstavách o budúcom bývaní, ale radi sa dali inšpirovať jeho tvorivými nápadmi. Výsledkom je spokojnosť na oboch stranách a nominácia na Cenu za architektúru – CE.ZA.AR 2008.

Mladá trojčlenná rodina po niekoľkoročnom obývaní malého bytu túžila po väčšom súkromí, priestorovej voľnosti a zeleni. Rozhodla sa pre stavbu na mieru navrhnutého rodinného domu v blízkosti rodného mesta. Vyzbrojená dobrým vkusom a zmyslom pre experiment oslovila architekta Maroša Fečíka. Obe strany sa zhodli na dôležitosti praktickej funkčnej dispozície a modernom štýle navrhovaného domu. Novopečení majitelia stavebného pozemku obkoleseného parcelami s podobnými métami budúcich susedov kládli dôraz na zachovanie súkromia. Zhmotnenie svojich snov do konkrétnej podoby domu už ponechali v rukách odborníka.

V pravých uhloch

Architekt Maroš Fečík pri návrhu nezaprel svoj príznačný rukopis. Ostal verný kubistickému výrazu v individuálnej podobe. Klasické vnútorné funkčné členenie na dennú a nočnú zónu domu nechal vyznieť aj v exteriéri. Svedčí o tom optické prelínanie dvoch hmôt odlíšených nielen rozdielnou povrchovou úpravou fasády, ale i materiálovým vyhotovením nosných konštrukcií. Kým pokojovú nočnú časť dispozície zvonka prezentuje sivá omietka, drevený obklad dennú. Dizajn architektúry okato drukuje minimalizmu, asymetrickej, no vyváženej kompozícii a čistým líniám.

Atypická kostra

Za zmienku stojí aj použitie železobetónu na hrubú stavbu, ktorý je pri rodinných domoch neveľmi rozšírený. V interiéri je hrdo priznaný v podobe pohľadového betónu, ktorý len podčiarkuje moderný výraz. Na tento trend si museli privyknúť aj robotníci pracujúci na stavbe. Nevšimnúc si architektov návrh niektorých stien bez povrchovej úpravy, podľa starých zvykov ich popísali výpočtami, kótami a ušlo sa im aj pár obtretí špachtľou. Na udivený výraz architekta zareagovali svetaskúseno: „Šak to omietneme, šéfe!“

Čo každý nevidí

Azda najtypickejší znak tohto domu je pred okolím dobre ukrytý. Uprostred štvorcovej dispozície sa totiž nachádza otvorené átrium s minizáhradkou a terasou. Stalo sa tichým spoločníkom celej spoločenskej zóny, spálne i priľahlých chodieb. Dodáva im dostatok denného svetla. Domáci si nevedia vynachváliť dokonalé súkromie, ktoré poskytuje. Vďaka presklenej posuvnej priečke medzi obývačkou a átriom získala obytná zóna optickú priestornosť i útulnosť. Poskytuje výhľad von, a predsa dnu – dovnútra dispozície.

S dôrazom na svetlo

Radenie jednotlivých miestností rešpektuje okrem zónovania orientáciu na svetové strany i praktickú prevádzku. Architekt sa snažil o maximálne prirodzené osvetlenie interiéru. Doslova sa vyhral s tvarovou variabilitou okenných otvorov: Klasické okná dopĺňajú francúzske a pásové. Neprehliadnuteľne osviežujúci prvok na kubistickej skulptúre domu predstavujú dve štvorcové okná vystupujúce z roviny fasády. Spleť rôznych presklených plôch uzatvára svetlík nad jedálenským stolom. Ponúka krásnu hru svetla hneď dvakrát: cez deň vnútri, po zotmení zas zvonka.

Šitý na mieru

Zariadenie interiéru sa nesie v rovnakom minimalistickom duchu ako jeho „obal“. Aj tu na prvý pohľad vidieť hravú tvorivosť navrhovateľa. Prezrádza to netradičný obklad stien parketami, na mieru robený nábytok z lepenej preglejky i materiálová kombinácia vnútorného priestoru. Nesie sa v mäkkých prírodných tónoch, ktorým kontruje drsnosť betónu na stene a strope. Podľa Fečíka dobrý architekt nemá len slepo plniť požiadavky klienta, ale inšpirovať ho či ponúknuť nové netradičné riešenia spríjemňujúce bývanie. Spokojnosť domácich, ktorí sa s novým bývaním úplne stotožnili, svedčí o tom, že sa mu to podarilo. Predstavený dom sa stal vďaka precíznosti navrhovateľa a ústretovosti majiteľov k atypickým riešeniam dizajnérskym skvostom. A zároveň symbolicky nedobytnou pevnosťou chrániacou súkromie rodinného života majiteľov.